***
"Light! Večera!"
"Už bežím, mami!" Light raketovou rýchlosťou bol už nastúpený v kuchyni, sadol na stoličku a čakal na večeru, zatiaľ čo mama spolu so Sayu chystali jesť.
"No čo Light? Ako bolo v škole? Vedel si test z matiky?"
"Mami," pretočila Sayu očami, "to sa ho ani nemusíš pýtať, je najmúdrejší z celej školy."
"No tak Sayu...nie som."
"Si!"
"Nie som!"
"Si, si, si, si, si a si!!!"
"Nie, nie som!"
"Tak dosť vy dvaja nehádajte sa, aspoň pri večeri nie!"
"Dobre mami prepáč!" Rezignovala Sayu. "Ale aj tak si!" Light na Sayu hodil vraživý pohlaď, rýchlo sa najedol a pelášil si to k otcovi do pracovni.
Zaklopal a vošiel dnu, starý Soichiro Yagami sedel za stolom, pred sebou notebook a zrejme pracoval na prípade, Kira.
,Pozrime sa, možno majú niečo nové, chudáci aj tak na nič neprídu, až je mi ich ľúto...počkať, nie neni. Muhahah.
"Light? Je ti snáď niečo vtipné?"
"Nie oci v poriadku..."
"Aha a čo potrebuješ? Predpokladám že si sem neprišiel bezdôvodne..."
"Nie, to nie."
"Tak spusť."
"Noo vieš....teda...ja ..."
"Tak do toho neboj sa a povedz to na rovinu."
"Ja by som chcel pracovať s tebou na prípade Kira." Povedal najrýchlejšie ako vedel Light.
"No vedel som že to raz príde."
"A? Tak teda môžem?"
"No vieš je to nebezpečné aj ja viem že si múdry ved si nám nejeden krát pomohol vyriešiť prípady, ale toto je niečo iné, nechcem ťa stratiť."
"Ale oci prosím ja...ja si budem dávať pozor, budem robiť všetko čo povieš a nebudem tam na obťaž, sľubujem." Povedal Light a pre seba sa pousmial.
,Mám to v suchu pozrime sa akí je naivný ak to takto pôjde ďalej budem môcť na tom prípade robiť tiež a L sa zbavím nadobro, Pomyslel si Light.
"Light...ja neviem."
"Prosím!" Heh aké zaujímavé slávny Kira niekoho prosí.
"No dobre, ale musím sa o tom poradiť s L a ostatnými, a hlavne bude to naše tajomstvo maminka sa o tom nesmie dozvedieť, to by nezvládla dobre?"
"Jasné oci, ďakujem." Dopovedal Light a mal sa k odchodu.
"Počkaj ešte taká otázočka."
"Áno oci čo?"
"Prečo chceš tak veľmi pracovať na tom prípade?"
"No vieš ja len tak myslím si keď je tam L a ja tak spolu chytíme toho parchanta, a bude trpieť za to čo robí."
"Dobre môžeš ísť, a ozaj ako dopadla tá písomka?"
"A"
"šikovný chlapec!"
"Dík ahoj!"
"Hm."
***
"L?"
"Áno pán Yagami, čo potrebujete?"
"Ja chcel by som sa opýtať či by sa k nám nemohol pridať môj syn, pomohol by nám je múdry a vyriešil nám nejeden prípad, "
"OK."
"To fakt?"
"áno."
"A to nepotrebujete čas na rozmyslenie?"
"Nie v poriadku aj tak som chcel spoznať vašeho syna, tak ho zajtra priveďte zo sebou."
"Ďakujem L, vážim si to ."
"V pohode."
***
"Light!"
"Áno?"
"Mám pre teba skvelú správu! L ťa prijal môžeš ísť zajtra so mnou!"
"Jé to fakt?"
"Áno."
"Super oci ďakujem už sa na L teším."
"Vy dvaja ste teda dvojka to isté mi povedal L."
"Fakt?" ,Konečne! Na toto som čakal 2 roky bože konečne uskutočním svoj plán, muahaha!' Pomyslel si Light.
"Dobre Light ja idem ráno sa nachystaj vstávaj o 5, a zo sebou si nemusíš brať žiadne veci L tam má všetko na čo pomyslíš."
"Fajn oci ahoj."
"Ahoj."
***
"Light vstávaj!"
"Ocí ešte 10 minút!"
"Nič také! Vstávaj lebo nepôjdeš nikam!" Hneď ako to Yagami dopovedal bol Light na nohách, takou rýchlosťou bol oblečený, že to starý Yagami ani nepostrehol kedy.
,Toto by som mal častejšie používať.' Pomyslel si Yagami.
Ani sa nenazdali a už sedeli v aute, ktoré mierilo k centru vyšetrovania prípadu Kira, Light mlčal celú cestu, popravde sa tešil na stretnutie s L, ale mal aj trochu strach, len nevedel prečo, neubehlo ani 20 minút a auto sa zastavilo pred budovou asi 80 poshodovov, Light na ňu pozeral s otvorenými ústami.
"Keď sa divíš tak aspoň zavri hubu!" Okríkol ho Yagami a zasmial sa v geste že si robí srandu.
"Veľmi vtipné!" ,Trapák jeden,' pomyslel si Light.
"Tak pod."